Kam sme sa to dostali?!

Pred časom sme ako organizácia Centrum pre filantropiu a ľudia pracujúci v nej upozornili na škodlivosť patologicky nechutnej diskusie o zákaze vešania dúhových vlajok na verejných budovách.

Upozorňovali sme na to, že tento politicky lákavý štýl spoločenského nazerania na postavenie akýchkoľvek menšín v našej spoločnosti môže viesť ku katastrofe.
Upozorňovali sme, že lacný populizmus politikov poplatný zdanlivo ľahkým lovením podpory v divných skupinách spoločnosti môže skončiť katastrofou.
Napriek tomu sme posledné mesiace boli svedkami toho, ako sa politická diskusia zmrštila na plytké vysvetľovanie, že fašista nie je vlastne fašista.

Keď sme na toto všetko upozorňovali nečakali sme, ako rýchlo sa môže naša obava naplniť.
A dnes nám neostáva už nič. Iba smútok spolu s rodinami, priateľmi a známymi zastrelených, ktorým dnes vyjadrujeme sústrasť. Zlosť z toho zlého vývoja v našej spoločnosti posledných rokov. Bezmocnosť nad konečnosťou udalosti. A možno viera? Pohnú títo dvaja mŕtvi našou spoločnosťou tak, ako ňou pohli dvaja mŕtvi v roku 2018?

Stretneme sa na Pochod za odsúdenie nenávisti voči LGBTI komunite

Foto: archív CpF