Občianske organizácie vyzvú prezidenta, aby nepodpísal “ruský zákon”

Národná rada Slovenskej republiky dnes v skrátenej podobe schválila časť tzv. “ruského zákona”, proti mimovládnym neziskovým organizáciám. Z pôvodného návrhu síce vypadla sporná regulácia lobingu, ale zostalo v ňom viacero ustanovení, ktoré neprimerane zvyšujú administratívnu záťaž pre mimovládne neziskové organizácie a sú v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. V reakcii na dnešné rozhodnutie NR SR sa preto Komora mimovládnych neziskových organizácií a Platforma pre demokraciu rozhodli obrátiť na prezidenta Petra Pellegriniho s výzvou, aby “ruský zákon” proti mimovládnym neziskovým organizáciám nepodpísal.

,,Vládna koalícia sa rozhodla presadiť proti mimovládkam aspoň v čiastočnej podobe. Na jednej strane vítame, že z návrhu bol odstránený diskriminačný návrh regulácie lobingu, ktorý sa mal týkať len mimovládnych neziskových organizácií, ale na druhej strane nemôžeme akceptovať, že v zákone ostali paragrafy, ktoré sú ľahko politicky zneužiteľné proti občianskej spoločnosti a sporné z hľadiska možných negatívnych zásahov do práva na súkromie, či právnej istoty. Obrátime sa preto na pána prezidenta, aby tento paškvil nepodpísal a vrátil ho do NR SR“,

vyhlásil Programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač.

Hlavné výhrady mimovládnych neziskových organizácií voči schválenej verzii zákona, ako ich spracovali právnici Via Iuris: 

• Stále považujeme za problematické body týkajúce sa zverejňovania osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako 5.000 eur, títo majú stále právo na ochranu svojho súkromia a vytváranie zoznamov podporovateľov je problematické aj z pohľadu rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, lebo zasahuje do práva na súkromie a tiež môže odrádzať darcov od podpory konkrétnych organizácií vo väčšom rozsahu. 
• Nejasné zostávajú kontrolné právomoci registrovch orgánov, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti. Za účelom preverovania organizácií si budú môcť pýtať ďalšie dodatočné informácie, ktoré nie sú v zákone stanovené presne, a to aj opakovane a ukladať organizáciám pokuty. Kontrolné právomoci by mali byť jasne definované a vymedzené, inak to porušuje čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje. 
• Zaradenie občianskych organizácií medzi povinné osoby podľa infozákona je diskriminačné a neprinesie žiadnu väčšiu transparentnosť, lebo všetky informácie, ktoré môžu občania od organizácií získať už má k dispozícii štát alebo samospráva. Jediné, čo to v praxi spôsobí, je väčšia administratíva pre organizácie aj štátne orgány a samosprávu.

,,Zákon v takejto podobe bude znamenať pre mimovládne organizácie okrem právnej neistoty aj neprimerané a neodôvoditeľná administratívne náklady. Poslanci urobili zo súkromných organizácií povinné osoby a ukladajú im povinnosť  poskytovať informácie, ktoré už raz verejným inštitúciám poskytli. Ale predovšetkým poslanci nútia mimovládne organizácie zverejňovať darcov, čím vytvárajú  v spoločnosti prostredie neprajné princípom solidarity, filantropie a darovania vo verejný prospech“,

dodal predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac. 

Pre viac informácií, prosím, kontaktujte:

• Filip Vagač, programový riaditeľ Platformy pre demokraciu, mobil:  0907 191 465
• Marcel Zajac, predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií, mobil: 0918 639 471
• Katarína Batková, právnička a riaditeľka Via Iuris , mobil: 0907 457 710