Zákon o mimovládnych organizáciách treba vrátiť do parlamentu

Dnes sme v mene Komory mimovládnych neziskových organizácií Rady vlády SR , ktorá zastupuje 27 platforiem mimovládnych organizácií z celého Slovenska, odovzdali pánovi prezidentovi Petrovi Pellegrinimu list s výzvou, aby nepodpísal novelu zákona o mimovládnych neziskových organizáciách.

Táto novela podľa nás ohrozuje slobodu občianskej spoločnosti, zvyšuje byrokratickú záťaž a môže negatívne ovplyvniť fungovanie najmä menších organizácií, ktoré sa venujú pomoci ľuďom, ochrane prírody, práv alebo poskytovaniu verejných služieb po celom Slovensku.

Vážený pán prezident Peter Pellegrini,
 
dovoľte, aby som sa na Vás obrátil v mene Komory mimovládnych neziskových organizácií (MNO) Rady vlády SR pre MNO.
 
Zastupujeme dnes 27 platforiem združujúcich mimovládne neziskové organizácie so spoločnou definovanou víziou v niektorej z oblastí verejnej prospešnosti. Od roku 1999 poskytujeme v partnerskom duchu svoje skúsenosti a poznatky v oblasti rozvoja občianskej spoločnosti, legislatívneho a fiškálneho prostredia pre fungovanie MNO, inštitúcií aktívnych občanov Slovenska, predstaviteľom vlády SR.
Pred rokom sme aj na pôde Rady vlády SR pre MNO zareagovali na možné negatívne dopady návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
 
Z pozície Rady vlády SR pre MNO, ako poradného orgánu vlády SR, sme prijali dve uznesenia/odporučenia pre predstaviteľov vlády SR, v ktorých sme so zdôvodnením našich najväčších výhrad odporučili vláde SR nepodporiť predmetný návrh poslancov a v prípade potreby zmien zásadne upravujúcich fungovanie MNO, riešiť ich po diskusii na pôde Rady vlády SR pre MNO a v rámci riadneho legislatívneho procesu ako vládny legislatívny návrh.
Sme veľmi radi, že niektoré z navrhovaných opatrení, predovšetkým vďaka intervencii Splnomocnenkyne vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a jej úradu, po hlasovaní v NR SR návrh neobsahuje. MNO nebudú označované ani ako „prijímatelia zahraničnej finančnej pomoci“, ani ako „lobisti“. Tiež občianske združenia nebudú môcť byť zrušené rozhodnutím registrátora.
Naďalej však v návrhu ostali opatrenia, ktoré podľa nášho názoru poškodia mimovládne neziskové organizácie. Ako celok, ako inštitúcie občianskej spoločnosti, ale predovšetkým najväčší problém budú predstavovať pre menšie organizácie zo všetkých regiónov Slovenska, v ktorých už dnes majú, žiaľ horší prístup k zdrojom potrebným pre svoje fungovanie. Budú bariérou predovšetkým pre pomáhajúce organizácie, ktoré pre svoju trvalú verejnú službu potrebujú aj príspevky z verejných zdrojov. V konečnom dôsledku tak môže mať zákon negatívny vplyv aj na dostupnosť zdravotnej, sociálne starostlivosti, vzdelávanie, ochranu ľudských práv, či ochranu a tvorbu životného prostredia obyvateľov Slovenska.

Medzi naše hlavné výhrady patria najmä tieto tri oblasti:
 
Neprimerané byrokratické zaťaženie organizácií

Zaradenie občianskych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií je diskriminačné, teda v rozpore so zásadami rovnakého zaobchádzania definovanými v čl. 13 ods. 3 Ústavy SR, keďže obdobne ako mimovládne neziskové organizácie získavajú aj podnikateľské subjekty financie z verejných zdrojov, avšak tieto subjekty nemajú povinnosť vybavovať žiadosti o poskytnutie informácií týkajúce sa nakladania s týmto finančnými zdrojmi.
 
Všetky informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi, ktoré môžu občania získať od mimovládnych neziskových organizácií, sú už buď verejne dostupné (zmluvy uzatvárané s mimovládnymi neziskovými organizáciami sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv a informácie o použití prostriedkov získaných z podielu zaplatenej dane z príjmu sú uverejňované v Obchodnom vestníku) alebo informácie o použití finančných prostriedkov z verejných zdrojov majú k dispozícii štátne orgány a orgány samosprávy, ktorým mimovládne neziskové organizácie predkladajú vyúčtovania a záverečné správy z projektov, ktoré realizovali. Už v súčasnosti teda občania môžu získať všetky informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi od orgánov verejnej správy. Jediné, čo sa touto zmenou zákona dosiahne, je administratívne zaťaženie mimovládnych organizácií ako aj orgánov verejnej správy, ktoré budú musieť vybavovať žiadosti občanov, ktoré sa netýkajú nakladania s verejnými zdrojmi.

Narušenie dôvery darcov

Plošné oznamovanie darcov orgánom verejnej moci ako aj ich poskytovanie verejnosti už Súdny dvor Európskej únie označil za obmedzenie práva na súkromie. Konkrétne konštatuje, že ustanovenia, ktoré ukladajú povinnosť alebo zakladajú možnosť oznámiť verejnému orgánu osobné údaje, ako sú meno, bydlisko alebo finančné zdroje fyzických osôb, sa musia v prípade neexistencie súhlasu týchto fyzických osôb a bez ohľadu na neskoršie použitie predmetných údajov považovať za zásah do ich súkromného života, a teda za obmedzenie práva zaručeného v článku 7 Charty bez toho, aby tým bolo dotknuté ich prípadné odôvodnenie. To isté platí aj pokiaľ ide o ustanovenie stanovujúce poskytovanie týchto údajov verejnosti.
 
Darca poskytuje prostriedky, ktorú sú jeho osobným príjmom, sú už riadne zdanené, sú určené na jeho osobné blaho. Je jeho veľkorysým rozhodnutím nepoužiť tieto prostriedky vo svoj osobný prospech, ale pre podporu verejného účelu, pričom iba pri takomto použití ho vystavíme proaktívnemu zverejneniu tohto aktu. To v niektorých prípadoch môže predstavovať pre darcu aj dôvod na neposkytnutie daru.
 
Nejasné kontrolné právomoci registrujúcich orgánov

Registrujúce orgány majú po novom vyhodnocovať výkazy obsahujúce údaje o príjmoch a výdavkoch mimovládnych neziskových organizácií, ako ja zoznamy členov orgánov. V prvom rade nie je zo znenia zákona zrejmé, čo presne bude súčasťou výkazu, keďže až po nadobudnutí účinnosti zákona dôjde k vydaniu opatrenia Ministerstvom financií SR. Výkon kontrolných právomocí však nie je zverený Ministerstvu financií SR, ale registrujúcim orgánom, ktorými je Ministerstvo vnútra SR a okresné úrady. Vzhľadom na to, že nie je zrejmé, aké konkrétne kontrolné právomoci budú registrové orgány vykonávať a aké dodatočné informácie budú môcť vyžadovať, považujeme to za neprimeraný zásah do slobody združovania občanov garantovanej čl. 29 Ústavy SR. Zákon by mal jasne definovať napríklad, že registrujúce úrady sú oprávnené kontrolovať správnosť údajov alebo si na účel kontroly obsahu výkazu vyžiadať konkrétne účtovné doklady, či účtovné závierky a výročné správy. Vágne definované kontrolné právomoci vytvárajú pre mimovládne neziskové organizácie právnu neistotu a sú v rozpore s čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, ktorá jasne hovorí, že orgány verejnej správy sú oprávnené konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rozsah a spôsob výkonu kontrolnej činnosti však v danom právnom predpise nie je jasne definovaný.
 
Súdny dvor EÚ aj tu navyše konštatoval, že právne predpisy, ktoré významne sťažujú činnosť alebo fungovanie združení, či už posilnením požiadaviek týkajúcich sa ich registrácie, obmedzením ich schopnosti získavať finančné zdroje, uložením povinnosti podávať vyhlásenie a povinnosti zverejňovania, ktoré môžu o nich vyvolávať negatívny obraz, alebo ich vystavením riziku sankcií, osobitne ich rozpustenia, predstavujú obmedzenie slobody združovania.

Vážený pán prezident,

obraciame sa na Vás ako na hlavu štátu a garanta ústavnosti so žiadosťou, aby ste zákon poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nepodpísali a vrátili ho späť do parlamentu na prepracovanie.
Zároveň Vás s najväčšou úctou žiadame o osobné stretnutie, aby sme v prípade Vášho záujmu, mohli bližšie vysvetliť naše výhrady a upozorniť Vás na konkrétne dopady, ktoré tento zákon predstavuje pre slovenské mimovládne neziskové organizácie.

S úctou, Marcel Zajac
Predseda Komory MNO pri Rade vlády SR pre MNO